Spoločnosť Astellas je medzinárodná farmaceutická firma, ktorá dlhodobo pôsobí vo výskume a vývoji nových liekov. Vo svojom portfóliu má inovatívne lieky na viacero závažných ochorení. Medzi najdôležitejšie terapeutické oblasti patria urologické ochorenia, karcinóm prostaty a orgánové transplantácie.
LIEČBA UROLOGICKÝCH OCHORENÍ
V oblasti urológie sa spoločnosť Astellas zaoberá predovšetkým liečbou ochorení dolných močových ciest. Jednou z nich je benígna hyperplázia prostaty (BHP), ide o nezhubné zväčšenie prostaty alebo predstojnej žľazy na podklade množenia buniek. Prostata je žlaznatý orgán umiestnený v tesnej blízkosti močovej trubice pod močovým mechúrom. BHP je najčastejší nezhubný nádor u mužov a jeho výskyt stúpa s vekom. U dvadsaťročného muža je táto žľaza pomerne malá, asi ako vlašský orech. S vekom sa žľaznaté bunky zväčšujú predovšetkým vplyvom mužského pohlavného hormónu testosterónu. Vo veku šesťdesiat rokov má klinické príznaky BHP viac ako 60% mužov.
Hyperaktívny močový mechúr (overactive bladder, OAB) je súbor príznakov, ktorý zahŕňa urgentné močenie, polakizúriu (veľmi časté nutkanie na močenie s malým vymočeným objemom moču) a noktúriu (časté nočné močenie).
Urgencia je nutkanie na močenie, ktorá prinúti pacienta okamžite tomuto procesu vyhovieť. Na rozdiel od fyziologického nutkania na močenie, ktorého intenzita narastá plynulo a pozvoľne, intenzita urgencie narastie náhle, skokovo. Polakizúria je definovaná ako močenie 8 × alebo viackrát za deň, za predpokladu normálnej životosprávy príjmu tekutín. Noktúria je definovaná ako močenie aspoň raz počas noci, kvôli ktorému sa pacient prebudí a musí vstať. Nezahŕňa prípady, kedy je pacient prebudený z inej príčiny a počas toho ide na záchod.
U OAB môže byť prítomná urgentná inkontinencia, teda náhle nutkavé nutkanie na močenie, kedy pacient nestihne dobehnúť na toaletu a dôjde k úniku moču. V tomto prípade hovoríme o "mokrom hyperaktívnym mechúre". Ak sú prítomné príznaky OAB a nedôjde k úniku moču, hovoríme o "suchom hyperaktívnym mechúre".
Niektoré rizikové faktory OAB: vyšší vek, obezita, opakované zápaly dolných močových ciest (DCM), depresia (znížený serotonín).
LIEČBA KARCINÓMU PROSTATY
Karcinóm prostaty je podľa štatistík najrozšírenejším onkologickým ochorením u mužov v Európe. Za posledných 20 rokov sa jeho výskyt v ČR strojnásobil, čo je dané najmä lepšími diagnostickými a vyšetrovacími metódami a v neposlednom rade tiež väčším dôrazom na prevenciu.
Prostata je žľaza veľkosti vlašského orecha, ktorá sa nachádza v dolnej časti močového ústrojenstva muža pod močovým mechúrom. S rastúcim vekom sa zväčšuje jej veľkosť aj riziko zhubného bujnenia. Nádorové ochorenie prostaty sa vo väčšine prípadov vyvíja pomaly a nemá žiadne príznaky, rýchlo rastúci nádor nie je tak častý. Vďaka zlepšeniu vyšetrovacích metód a diagnostike je možné odhaliť toto ochorenie včas, kedy je nádor lokalizovaný len na prostatu a je teda bez metastáz (metastázy - rôzne veľké skupiny nádorových buniek mimo postihnutý orgán, v tomto prípade prostata) a je menej agresívny. Pre väčšinu pacientov to vďaka dostupnosti modernej liečby znamená vyliečenie.
Základné vyšetrenie sa vykonáva pohmatom cez konečník (per rectum), ďalej je vyšetrovaná hladina PSA (prostatický špecifický antigén) z krvi. Na základe výsledkov zváži ošetrujúci špecialista tzv. biopsiu - odobratie vzoriek tkaniva. Potom prebieha ďalšie skúmanie a hodnotenie ochorenia - rozsah, riziko. Tieto charakteristiky určujú individuálny smer, ktorým sa lekár pri terapii karcinómu prostaty u daného pacienta uberie. Medzi liečebné metódy patrí rádioterapia (ožarovanie), chirurgický zásah a terapia liekmi. Zdravotný stav pacienta je pravidelne kontrolovaný a liečba podľa potreby upravovaná.
TRANSPLANTÁCIA ORGÁNOV
Transplantácia je liečebná metóda, pri ktorej sa vykonáva prenos orgánov alebo tkanív, ktoré nahradia chorobou alebo úrazom zničený orgán alebo tkanivo. Ak je prenesený orgán, resp. tkanivo medzi jedincami rovnakého druhu, hovoríme o alotransplantácii. Tento typ je využívaný u väčšiny orgánových transplantácií. Druhým typom je autotransplantácia, kedy je prenesené tkanivo, resp. odobratý a opäť voperovaný orgán rovnakému jedincovi (napr. transplantácia kože).
Pod pojmom transplantácia sa neskrýva len chirurgická problematika (tj. operačný výkon, pri ktorom sa vyberie orgán z tela darcu a následne vloží do tela príjemcu a napojí na všetky dôležité cievy a súvisiace orgány), ale zahŕňa širokú oblasť právnych noriem, získavanie orgánov na transplantáciu , prípravu príjemcov transplantátu, samotný operačný výkon, včasnú a neskorú pooperačnú starostlivosť o transplantovaného vrátane dlhodobého podávania liekov.
Počiatky transplantácií, ako ich poznáme v dnešnej podobe, sa datujú do polovice 20. storočia. Úspech tejto metódy bol založený na zvládnutí chirurgickej techniky celého výkonu a tiež na zásadných objavoch v oblasti fungovania imunitného systému, ktoré potom viedli k výraznému zlepšeniu výsledkov.
Transplantácia orgánov je v súčasnosti vo svete aj v SR úplne rutinnou metódou. Na Slovensku sa transplantujú obličky, pečeň a srdce.
Transplantácia obličiek zaisťuje pacientom so zlyhaním obličiek predovšetkým lepšiu kvalitu života; transplantácia srdca a pečene zachraňuje pacientovi život. Príjemcovia orgánov môžu byť dospelí i deti.
Najčastejšie vykonávaný typ orgánovej transplantácie je transplantácia obličiek, ktorá je liečebnou metódou pre chorých v konečnom štádiu zlyhania obličiek. Významne predlžuje prežívanie pacientov a umožňuje im plnohodnotný návrat do bežného pracovného a sociálneho života.
Údaje uvedené na týchto stránkach majú len informatívny charakter a nenahrádzajú komunikáciu so zdravotníckymi pracovníkmi. Všetky rozhodnutia týkajúce sa liečby pacienta musí vykonať odborný zdravotnícky personál, ktorý každého pacienta posúdi individuálne.
